Poznaj svojho klienta (Know Your Customer)
Princíp KYC spočíva najmä v zisťovaní nasledujúcich informácií:
- zisťovanie totožnosti klienta,
- zisťovanie pôvodu finančných prostriedkov,
- venovanie pozornosti správaniu sa klienta,
- získanie dostatočných informácií o charaktere očakávaných obchodov klienta,
- akákoľvek predvídateľná schéma ním uskutočňovaných obchodných operácií.
Stanovenie rizikového profilu klienta
Súčasťou uskutočnenia príslušnej starostlivosti je aj zaradenie klienta do určitej rizikovej skupiny pri uplatnení princípu KYC prostredníctvom rizikového profilu klienta, na základe čoho môže povinná osoba uplatňovať ustanovenie § 10 ods. 1 písm. g), ods. 6 AML zákona a tento rizikový profil klienta priebežne aktualizovať v závislosti od zmien, ktoré sa týkajú klienta, jeho obchodných alebo iných aktivít.
Na základe toho je možné vytvoriť rizikový profil klienta. Pri uplatnení základnej starostlivosti by povinná osoba nemala vstúpiť do obchodného vzťahu s klientom, kým spoľahlivo nezistí všetky relevantné okolnosti týkajúce sa klienta (vrátane zistenia konečného užívateľa výhod a primeraných opatrení na overenie tejto informácie), ako aj klientom predpokladaný charakter obchodovania, resp. podnikania alebo jeho inej činnosti.
Vedúci zamestnanci a zamestnanci povinnej osoby musia poznať svojich klientov a ich bežnú obchodnú, podnikateľskú alebo inú činnosť. Na základe získaných informácií sú potom schopní počas existencie obchodného vzťahu posúdiť každý pokyn klienta. Zohľadňujú pritom okolnosti, ktoré môžu naznačovať zmenu charakteru podnikania klienta alebo zmenu jeho obvyklej činnosti a primerane tieto skutočnosti overujú.
Aktualizácia rizikového profilu klienta
Povinná osoba priebežne aktualizuje rizikový profil klienta podľa rizikovej skupiny, do ktorej bol klient zaradený; s týmto cieľom požaduje od klienta obnovovanie údajov, ktoré jej klient pôvodne poskytol, a to v primeraných časových intervaloch a v závislosti od zmien, ktoré sa týkajú osoby klienta, či jeho obchodných alebo iných aktivít, s ktorými sú spojené jeho obchodné operácie.
Aktualizáciu je možné uskutočňovať aj žiadosťou o vyplnenie príslušného formuláru klientom, napríklad raz za rok, ak nie je nevyhnutná častejšia aktualizácia, alebo dohodnutím zmluvnej podmienky s klientom o povinnosti ohlásenia príslušných zmien povinnej osobe.
Hlavnými faktormi pri tvorbe rizikového profilu klientov sú najmä tieto kritériá:
- zámer, ktorý klient obchodným vzťahom resp. vykonaním obchodu sleduje,
- typ (napr. PEPs) a pôvod (krajina, štát), geografické sídlo klienta,
- geografická oblasť podnikateľských aktivít klienta,
- predmet podnikateľskej činnosti,
- typ a zložitosť jeho podnikateľských vzťahov,
- zdroj jeho kapitálu a finančných prostriedkov,
- frekvencia a rozsah aktivít,
- či koná v prospech tretej osoby,
- či jeho podnikateľské vzťahy sú „spiace“, alebo vykonáva nejakú praktickú činnosť,
- podozrenie, vedomosť o legalizácii alebo financovaní terorizmu alebo iných trestných činov.
Prostredníctvom rozčlenenia klientov podľa ich rizikového profilu povinná osoba potom môže v praxi uplatňovať ustanovenie § 10 ods. 1 písm. g) AML zákona priebežné monitorovanie obchodného vzťahu, ktoré vedie k rozpoznaniu a aj ohláseniu NOO.
V súvislosti s rozčlenením klientov podľa ich rizikovosti je potrebné, aby povinná osoba brala do úvahy ustanovenia § 10 ods. 1 písm. g) a ods. 6 AML zákona, ktoré zakladajú povinnosť priebežne aktualizovať rizikový profil klienta na základe uskutočňovaného stáleho monitorovania obchodného vzťahu.
Vhodná periodicita aktualizácie záleží na posúdení a rozhodnutí povinnej osoby, v každom prípade je potrebné takúto povinnosť zahrnúť do programu alebo do vnútorného predpisu upravujúceho program.
Pri monitorovaní existujúcich klientov je nevyhnutné zamerať sa aj na priebežné zisťovanie a overovanie, či sa klient stal PEPs; v takom prípade je potrebné vyžadovať pre pokračovanie obchodného vzťahu súhlas vedúceho zamestnanca, pričom za takého sa považuje zamestnanec o jednu riadiacu úroveň vyššie.