Politicky exponované osoby a vykonávanie zvýšenej starostlivosti podľa AML zákona

Kto je považovaný za politicky exponovanú osobu?

Za politicky exponovanú osobu (PEP) sa na účely AML zákona považuje fyzická osoba, ktorej je alebo bola zverená významná verejná funkcia.

Voči komu je potrebné vykonávať zvýšenú starostlivosť?

Prísnejšie opatrenia sú povinné osoby povinné vykonávať v rámci zvýšenej starostlivosti aj vo vzťahu ku klientom, ktorí zastávajú alebo zastávali významné verejné funkcie nielen v zahraničí, ale aj na území Slovenskej republiky, pričom v novej právnej úprave od 15.03.2018 došlo aj k zmene pojmu politicky exponovanej osoby.

Do kedy je potrebné vykonávať zvýšenú starostlivosť?

Pri obchodnom vzťahu s PEP povinná osoba bude povinná vykonávať opatrenia zvýšenej starostlivosti po dobu výkonu významnej verejnej funkcie a najmenej 12 mesiacov od skončenia tejto funkcie, najneskôr však dovtedy, kým povinná osoba na základe hodnotenia rizík u tohto klienta nevylúči riziko vzťahujúce sa k PEP.

Zvýšenú starostlivosť povinná osoba vykoná obligatórne aj pri obchode alebo obchodnom vzťahu s osobou usadenou v krajine, ktorú Európska komisia určila vykonávacím predpisom za vysokorizikovú.

Ktoré osoby boli pred 15.03.2018 považované za PEP?

Pred 15.03.2018 sa medzi PEP považovali osoby, ktoré zastávali významnú verejnú funkciu a nemali trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Zahrnutie tuzemských osôb medzi PEP predpokladali odporúčania výboru Moneyval Rady Európy, ako aj revidované odporúčania FATF z februára 2012, čo sa premietlo aj do IV. AML Smernice.

Od 15.03.2018 sa za PEP považuje akákoľvek fyzická osoba, ktorá vykonáva alebo vykonávala významnú verejnú funkciu na území Slovenskej republiky, ako aj v zahraničí.

Aká je minimálna doba vykonávania zvýšenej starostlivosti?

Minimálna doba, počas ktorej je fyzická osoba považovaná za PEP je upravená v § 12 ods. 3 AML zákona a mala by sa odvíjať od výsledku konkrétneho hodnotenia rizika špecifického pre PEP. Zákonom upravené opatrenia vzťahujúce sa k PEP by mali povinné osoby podľa AML zákona uplatňovať po dobu 12 mesiacov od skončenia výkonu významnej verejnej funkcie, najneskôr však dovtedy, kým povinná osoba na základe hodnotenia rizík u tohto klienta nevylúči riziko vzťahujúce sa k PEP.

Do kedy bolo potrebné zistiť PEP u existujúcich klientov?

Vzhľadom na mnoho rôznych typov povinných osôb a rozdielnu povahu poskytovaných produktov, AML zákon v prechodných ustanoveniach nestanovil pre povinné osoby konkrétny termín, dokedy musia povinné osoby zistiť u svojich súčasných klientov PEP status v súlade s novou definíciou PEP, a to najmä z dôvodu, že pri niektorých obchodných vzťahoch povinná osoba je s klientom takmer v každodennom kontakte, u iných naopak nie sú v kontakte dlhšie časové obdobie.

Ktoré osoby sú považované za PEP podľa IV. AML Smernice?

Podľa IV. AML Smernice sa za PEP považujú aj vysokopostavení dôstojníci ozbrojených síl. Zo súvislostí, ako aj z preambuly IV. AML Smernice vyplýva, že pod pojmom „vysokopostavení dôstojníci ozbrojených síl“ treba rozumieť vysokopostavených dôstojníkov vo funkcii s celoštátnym, resp. medzinárodným významom.

Aké opatrenia je potrebné prijať vo vzťahu k PEP?

Povinná osoba je povinná v prípade obchodu alebo obchodného vzťahu s PEP uplatňovať opatrenia zvýšenej starostlivosti, ktoré v tomto prípade spočívajú hlavne v získaní súhlasu štatutárneho orgánu alebo určenej osoby v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu k uzatvoreniu obchodného vzťahu alebo k jeho ďalšiemu pokračovaniu v prípade, ak sa klient stal PEP až v jeho priebehu, ako aj v informovaní uvedených osôb pred vyplatením výnosu z poistnej zmluvy. Povinná osoba je povinná takisto zistiť pôvod majetku alebo finančných prostriedkov, ktoré boli použité v obchodnom vzťahu alebo pri jednotlivom obchode s PEP.

Prečo je potrebné vykonávať priebežný monitoring?

Obchody a obchodné vzťahy s PEP predstavujú vyššie riziko legalizácie a financovania terorizmu. Z tohto dôvodu by povinná osoba mala vykonávať priebežný monitoring celého obchodného vzťahu napríklad prostredníctvom zvýšeného počtu a frekvencií vykonávaných previerok, zaznamenávaním okolností, ktoré majú neobvyklý priebeh alebo sú inak významné pre posúdenie rizikovosti daného obchodného vzťahu.